Slovenské hotely boli vlani v počte návštevníkov na chvoste Európy

 

Slovensko ako jediná krajina v Európe zaznamenala v roku 2014 pokles počtu zahraničných návštevníkov. Znížil sa aj počet domácich návštevníkov, čo sa prejavilo v poklese tržieb za ubytovanie o viac ako 21 mil. EUR!

Kým Európa zaznamenala v roku 2014 silný a stabilný nárast počtu návštevníkov (nárast o 22 miliónov návštev v porovnaní s rokom 2013), Slovensko potvrdilo klesajúci trend z prvej polovice roka. Vývoj počtu návštevníkov v 2. polroku minulého roka sa síce stabilizoval, avšak v žiadnom mesiaci neprekonal výsledky z roku 2013. Cestovný ruch v Európe rastie už piaty rok za sebou,  ale slovenský cestovný ruch nedokáže na tento trend nadviazať.  Správa Európskej komisie pre cestovný ruch (European Travel Commission) konštatuje nárast predovšetkým v krajinách, ktoré investujú do potenciálu cestovného ruchu, ako napríklad Island (+24%), Lotyšsko (+15%), Srbsko (+12%), Rumunsko a Česko (+11%).

Štatistiky za rok 2014 ukazujú pokles počtu návštevníkov zo všetkých dôležitých trhov. „Strácame hostí na úkor iných krajín. Naši tradiční hostia preferujú pre trávenie dovoleniek iné krajiny. Jasné to potvrdzujú údaje z najdôležitejších trhov Európy. Slovensko nedokáže využívať rastúci dopyt po službách cestovného ruchu z dôležitých krajín ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Holandsko, pričom takmer všetky európske krajiny, teda naši konkurenti, dokázali využiť tento zvýšený dopyt a rásť,“  konštatuje Marek Harbuľák, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií SR.

Úbytok počtu zahraničných návštevníkov, ale aj domácich sa prejavil  predovšetkým v poklese tržieb za ubytovanie. Na základe porovnania údajov Štatistického úradu SR za obdobie rokov 2013 a 2014, ide o pokles tržieb  o viac ako 21 miliónov EUR. Tieto tržby hotelierom chýbajú na zvýšenie miezd, vo forme investícií do svojich prevádzok a do zvyšovania kvality služieb. Na druhej strane, v rovnakom období sa zvyšujú náklady na podnikanie aj v ubytovacích službách z dôvodu prijatia viacerých zákonov a legislatívnych noriem (ochrana osobných údajov, pracovná zdravotná služba, minimálna mzda, elektronické registračné pokladne, zákon o dani z príjmov, a mnoho iných).

Hotelieri sa zhodujú v tom, že štát nedokáže prostredníctvom efektívnej propagácie držať krok s inými krajinami, nevytvára podmienky pre zvyšovanie konkurencieschopnosti Slovenska v cestovnom ruchu, na druhej strane množstvom legislatívnych opatrení, zráža podnikateľov, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, na kolená. 

Riešenia a opatrenia, ktoré je potrebné prijať, sú pritom jasné, a kompetentní ich majú od zástupcov branže dlhšiu dobu na stole.

Zdroj: ZHR SR, ETC, Štatistický úrad SR